Čo je oxid chloričitý?
Podľa registra Chemical Abstracts Services (Chemical American Society) je chemický vzorec oxidu chloričitého ClO2. Molekula pozostáva z jedného atómu chlóru a dvoch atómov kyslíka viazaných elektrónmi. Túto molekulu si nemožno zamieňať s prvkom Cl a už vôbec nie s chlórnanom sodným (NaClO – bielidlo) a ten s chloritanom sodným (NaClO2). Nemal by sa zamieňať s MMS, sú podobné, ale nie identické.
Jeho farba je žltozelená a vonia ako chlór, avšak trváme na tom, že to nie je chlór, ani sa mu nepodobá, a to ani svojou chemickou štruktúrou, ani správaním.
Molekulu CLO2 podľa jej chemickej skratky objavil v roku 1814 vedec Sir Humphrey Davy a v roku 2012 ju zdokonalil vo forme plynu zmiešaného s vodou pri hľadaní nových aplikácií, z ktorých mnohé sú terapeutické. Na tejto ceste boli dva jeho významné míľniky: v roku 1944 sa uskutočnil prvý rozsiahly test v pitnej vode a v roku 1955 sa rozšírilo jeho používanie v pitnej vode v Spojených štátoch.
Čo robí CLO2 vo vode?
Môžeme povedať, že zvyšuje jej kvalitu, t. j. oxiduje železo, mangán, fenoly, atď…. a neutralizuje zápach.
Chlórdioxid je známy aj pod názvami CDS (roztok oxidu chloričitého) a MMS. Toto je však správny názov na terapeutické účely.
Na čo sa používa cds alebo CLO2?
Bežne sa používa ako antiseptikum v určitých pomeroch sa používa na dezinfekciu vody a k ochrane pred infekciou.
V databáze PubMed (National Library of Medicine) sa pri zadaní popisu „chlorine dioxide“ do roku 2023 objavilo 1 626 dokumentov, čo je číslo, ktoré nám dáva predstavu o tom, aký záujem medzi výskumníkmi vzbudzuje.
Neustále sa hľadajú ďalšie spôsoby využitia ClO2, ako možno vidieť v patentovej databáze PubChem (možno ich nájsť aj v Google Patents). Okrem iných upozorňujeme na nasledujúce: Patent na dezinfekciu krvných vakov (1991); na HIV (1993); na liečbu neurodegeneratívnych ochorení, ako je amyotrofická laterálna skleróza (ALS), Alzheimerova choroba a skleróza multiplex (2011); patent na ľudský koronavírus (2008) a patenty na liečbu vnútorných zápalov (2017), akútnych intoxikácií (2017) a infekčných ochorení (2
Z vyššie uvedených dôvodov:
Ako sme už uviedli, molekula ClO2 je známa už viac ako 200 rokov a komerčne sa využíva už 70 rokov, pričom, ako zdôrazňujeme, má také aplikácie, ako je úprava vody na ľudskú spotrebu, potabilizácia kontaminovanej vody a dezinfekcia potravín a zeleniny. ClO2 vytvorený chloritanom sodným (NaClO2) bol schválený Agentúrou na ochranu životného prostredia (EPA) v Spojených štátoch amerických (2002) a Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO) (2002) na použitie vo vode vhodnej na ľudskú spotrebu, pretože nezanecháva toxické rezíduá.
Vo vode je CLO2 veľmi účinný, nevytvára chloramín a iné látky vznikajúce pri konvenčnej chlorácii. Na záver možno konštatovať, že ClO2 je jedným z najúčinnejších biocídov proti patogénom: vírusom, hubám, baktériám, biofilmom a iným druhom mikroorganizmov.
Zdôrazňujeme, že na túto zlúčeninu je zaregistrovaných nie menej ako približne 8 000 patentov.
Aké sú ďalšie aplikácie ClO2
Ako sme už spomenuli, ClO2 je silný biocíd, ktorý likviduje baktérie, huby a vírusy, t. j. eliminuje všetky tieto prvky, čím sa dosiahne prostredie bez výskytu napríklad koronavírusu.
Existuje spoločnosť z Kanárskych ostrovov, ktorá vytvorila rozprašovač, dezinfekčný oblúk typu, ktorý sa používa na skenovanie tela na letiskách a železničných staniciach, typu, ktorý sa nachádza pri vstupoch prakticky všetkých spoločností, a ktorý sa teda používa na kontrolu a čistenie osôb pri vstupoch na každom mieste, kde je nainštalovaný: v školách, verejných inštitúciách, rekreačných oblastiach, športových štadiónoch… Oblúk tejto kanárskej spoločnosti má okrem rozpoznávania tváre, teplomeru a dezinfekčného koberca aj systém rozprašovania vysoko čistého oxidu chloričitého, ktorý umožňuje v priebehu niekoľkých sekúnd dezinfikovať oblečenie, tašky, obuv a iné osoby, ktoré chcú vstúpiť na verejné miesta. Je to dezinfekčný prístroj, ktorý by zničil vonkajšie vírusy, ale nie tie, ktoré sú vo vnútri ľudského tela; nie je to antivirotikum.
Iná španielska spoločnosť vytvorila aj aerosólový systém, ktorý pomáha CLO2 šíriť sa v miestnosti, dome, kine, divadle, obchode alebo napríklad v hale budovy. Robí to tak, že sa v priebehu niekoľkých sekúnd dostane do kontaktu so všetkými povrchmi. Slúži na odstránenie vírusov z prostredia bez toho, aby ovplyvnil alebo poškodil ľudí.
Iné použitia
Oxid chloričitý sa používa aj v poľnohospodárstve, na dezinfekciu pôdy a zariadení, v chladiacich systémoch, vo veterinárnom priemysle a na rybích farmách, na ošetrenie proti plesniam, v kúpeľoch, bazénoch a verejných kúpaliskách, na hygienu a dezinfekciu atď.
Najmenej známe je terapeutické použitie, ktoré sa napriek tomu, že nemá vedecký základ, rozširuje do takej miery, že okolo tejto molekuly vznikla organizácia, do ktorej sa zapojilo niekoľko tisíc zdravotníckych pracovníkov z väčšiny krajín amerického kontinentu a tiež zo Španielska. Organizácia sa vola COMUSAV globálna koalícia zdravia a života.
Ako dezinfekcia funguje?
Oxid chloričitý dezinfikuje oxidáciou, v skutočnosti napáda bunkovú štruktúru baktérií vo vnútri bunky a zabraňuje tvorbe bielkovín. Vírusy odstraňuje tým, že zabraňuje tvorbe bielkovín.
Pokiaľ ide o mikroorganizmy, zabíja ich, aj keď sú neaktívne. Chloritan sodný oxiduje polysacharidovú matricu, ktorá drží biofilm pohromade. Počas takejto oxidácie sa oxid chloričitý redukuje na chloridové ióny, ktoré sa frakcionujú na stabilné časti biofilmu, a keď biofilm začne opäť rásť, vzniká kyslé prostredie a chloridové ióny sa premieňajú na ClO2, ktorý sa postará o likvidáciu zvyšného biofilmu.
Oxid chloričitý je silný oxidant s veľmi nízkym elektrickým (oxidačno-redukčným) potenciálom. Oxid chloričitý má nižšie napätie (0,95 V) oxidačného potenciálu a má menej ako kyslík, ktorý má 1,3 V. Z tohto dôvodu nemôže ClO2 za týchto podmienok nepriaznivo ovplyvniť zdravú bunku. Oxid chloričitý reaguje s patogénmi, ktoré nie sú v rovnováhe s pH nášho tela (t. j. so všetkými patogénmi, ktoré milujú kyslé anaeróbne prostredie, ako sú vírusy, niektoré baktérie, plesne, toxíny a ťažké kovy), a spaľuje ich na prach, ktorý telo prirodzene vylučuje. Vďaka tomu je úžasne selektívny. Nemôže reagovať so zásaditými (alkalickými) organizmami a látkami, ktoré sú pre telo prospešné
(Funguje podobne ako naše biele krvinky, ktoré sú „spaľované“ procesom oxidácie, a tak ničia patogény. Oxid chloričitý teda patogény spaľuje, na rozdiel od liekov, ktoré ich zabíjajú pomocou toxických látok v nich obsiahnutých. Vedecky sa tiež zistilo, že dokáže zásobovať mitochondrie náších buniek kyslíkom.
Aby ste si vedeli predstaviť, čo je to mitochondria v bunke, môže vám dobre poslúžiť napríklad princíp autobatérie v aute. Zásobuje bunky energiou, ktorú potrebujú. Keď má bunka málo energie, odumrie. Keď má veľa energie, rýchlo sa regeneruje.
V skratke to vyzerá tak, že vo vírusoch ClO2 napáda proteíny v kapside, čo je ochranná bielkovinová kapsula vírusu, ktorú poškodzuje.
Je to ako by ste na počítači vypli firewall. Hacker (v tomto prípade naša imunita) to má oveľa jednoduchšie. V prípade baktérií útočí na priepustnú funkciu cytoplazmy mitochondriálnej bunkovej membrány tým, že reaguje s bielkovinami a lipidmi, ktoré ju tvoria. V baktériách má membrána ochrannú funkciu a určuje, čo do nej môže a čo nemôže vstúpiť .
Je to „inteligentné sito“. oxid chloričitý znemožňuje ďalšiu funkciu membrány, čím baktérie ničí.
Oxidácia je elektrochemický proces, pri ktorom sa z látok odoberajú elektróny. Oxid chloričitý je slabý oxidant, ale pretože dokáže odobrať „protivníkovi“ päť elektrónov, je lepší ako iné oxidanty. To, či je oxidant silný alebo slabý, závisí od jeho oxidačného potenciálu. Oxidačný potenciál je merateľná elektrická hodnota látky. Oxidačný potenciál oxidu chloričitého je +950 mV. to znamená, že môže reagovať len s látkami, ktorých oxidačný potenciál je slabší ako jeho vlastný. Všetky patogénne mikroorganizmy, ako aj choré bunky a ťažké kovy sú „kyslé“ a majú oxidačný potenciál nižší ako +950 mV, a preto s nimi oxid chloričitý môže oxidovať. Zdravé bunky a mikroorganizmy sú „zásadité“ a majú oxidačný potenciál +950 mV. Oxid chloričitý je príliš slabý na to, aby s nimi oxidoval.
Na druhej strane, na niektoré parazity, ako napríklad Gardia Lambia a Cryptosporidium, ktoré sa nachádzajú vo vode a spôsobujú niektoré ochorenia, pôsobí nielen oxid chloričitý, ale aj ozón.
Zdroj: MadridMarket Zlutavoda